Tvrdosť brúsnych kotúčov a ich výber

Tvrdosť brúsneho kotúča sa vzťahuje na pevnosť brúsnych častíc a lepidla na povrchu kotúča. Tvrdosť brúsneho kotúča je mäkká, čo naznačuje, že brúsne častice sú náchylné na uvoľnenie, zatiaľ čo tvrdosť brúsneho kotúča je tvrdá, čo naznačuje, že brúsne častice sa ťažko oddeľujú. Tvrdosť brúsnych kotúčov a tvrdosť brusiva sú dva rôzne pojmy. Z rovnakého brusiva je možné vyrobiť brúsne kotúče s rôznou tvrdosťou, ktorá je daná najmä výkonom a množstvom spojiva, ako aj výrobným procesom brúsneho kotúča. Podstatný rozdiel medzi brúsením a rezaním je v tom, že brúsne kotúče majú „vlastnú ostrosť“. Výber tvrdosti brúsneho kotúča je vlastne výber vlastnej ostrosti brúsneho kotúča, dúfajúc, že ​​ani ostrejšie brúsne častice neodpadnú príliš skoro, ani sa neotupia a neopadnú. Všeobecná zásada pre výber tvrdosti brúsnych kotúčov je: pri spracovaní mäkkých kovov, aby sa zabránilo predčasnému vypadávaniu brusiva, sa volí tvrdý brúsny kotúč. Pri obrábaní tvrdých kovov, aby sa včas odstránili tupé brúsne častice a odkryli sa nové brúsne častice s ostrými hranami (tj samoostriace), zvolí sa mäkký brúsny kotúč. Prvým dôvodom je, že pri brúsení mäkkých materiálov je pracovné abrazívne opotrebenie brúsneho kotúča pomalé a nevyžaduje príliš skoré oddelenie; To druhé je spôsobené tým, že pri brúsení tvrdých materiálov sa pracovné brúsne zrná brúsneho kotúča rýchlo opotrebúvajú a vyžadujú si rýchlu aktualizáciu. Počas presného brúsenia, aby sa zabezpečila presnosť a drsnosť brúsenia, by sa mal zvoliť o niečo tvrdší brúsny kotúč. Keď je tepelná vodivosť materiálu obrobku zlá a náchylná na popáleniny a praskliny (napríklad brúsenie tvrdých zliatin), vybraný brúsny kotúč by mal byť mäkší.